Počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku (ACS) siahajú do prvých dvoch dekád 20. storočia a sú prepojené na letničné hnutie v USA (Azusa Street, Los Angeles a Apostolic Faith Mission, Portland) a v Škandinávii (Nórsko a Švédsko). 

Samotné dejiny ACS môžeme rozčleniť do štyroch období: (1) Počiatky – 2. svetová vojna (1907–1945) 

(2) Príchod repatriantov – ustanovujúca konferencia (1946–1977)

(3) Formovanie cirkvi po ustanovujúcej konferencii (1977–1989)

(4) Činnosť cirkvi po novembri 1989.

V tomto príspevku si budeme všímať aj kontakty s letničným hnutím v Česku, keďže Apoštolská cirkev v ČR (AC v ČR) je nám z historického a jazykového hľadiska najbližšia.

Počiatky letničnej cirkvi – 2. svetová vojna (1907–1945)

Pôsobenie Cirkvi Božej 

Počiatky letničných zborov na Slovensku sú spojené s činnosťou Cirkvi Božej (Church of God, Tennessee, USA). Cirkev Božia na Slovensko prenikla prostredníctvom mengusovského rodáka Jána Gaja. Najprv sa ujala pod Tatrami – v Mengusovciach (1893–1894), v Štôle (1900) a v Batizovciach (1907). Odtiaľ sa jej pôsobnosť rozšírila na Liptov a do Uhroveckej doliny. Pre letničné hnutie bol významným zbor v Batizovciach, ktorý vznikol pôsobením bratov Juraja Šoltýsa a Michala Horevaja. Činnosťou tohto zboru vznikli skupiny veriacich, ktoré neskôr na základe svedectva Jána Balcu, ktorý bol v kontakte s letničnými veriacimi v Nórsku, prijali krst Duchom Svätým a vytvorili základ letničných zborov v Štrbe, v Liptovskej Lúžnej, v Gelnici a v Uhrovci. 

Pôsobenie Juraja Zelmana

Letničná zvesť prenikla na západné Slovensko prostredníctvom služby Juraja Zelmana (1872–1946), rodáka z Pitvaroša v Maďarsku, ktorý sa počas návštevy v USA stretol s letničnými veriacimi a prežil krst Duchom Svätým. Službou J. Zelmana vznikol v roku 1924 prvý letničný zbor na Slovensku v Lapašských Ďarmotách. Na západnom Slovensku, v Uhrovci, bola v roku 1928 otvorená aj prvá letničná modlitebňa, v ktorej sa konali verejné bohoslužby. Ďalším z letničných ohnísk na západnom Slovensku sa stala v roku 1928 Nová Lehota – Dolina. 

Vznik letničného zboru v Bratislave

Letničný zbor v Bratislave sa formoval v rokoch 1932–1938 prostredníctvom služby Jána Balcu a kazateľov zo Švédska a z Viedne medzi veriacimi z Kresťanských zborov. Tí, ktorí ich posolstvo prijali a prežili krst Duchom Svätým, začali sa schádzať v rodinnom dome Petra Gabánka v Bratislave–Pálenisku. V roku 1938 bola zriadená modlitebňa na Vodnej ul. v Petržalke, čím sa zavŕšil proces budovania samostatného letničného zboru v Bratislave.

Počiatky letničnej práce na východnom Slovensku

Na východnom Slovensku začala letničná práca v roku 1935 cez službu Gy. Šarkanya z Maďarska medzi maďarsky hovoriacimi obyvateľmi. Jeho službou vznikli skupiny letničných veriacich v obci Háj, Jablonica, Silica, a následne aj v samotných Košiciach. 

Do druhej svetovej vojne malo letničné hnutie zbory vo všetkých regiónoch Slovenska. Zbory pôsobili samostatne. Pre hnutie bolo osudné, že sa zbory nezdružili a nepožiadali o registráciu. Táto nedôslednosť sa letničnému hnutiu kruto pomstila po nástupe komunistov k moci v roku 1948.

Príchod repatriantov – ustanovujúca konferencia (1946–1977)

Vývoj letničného hnutia po druhej svetovej vojne výrazne ovplyvnil príchod repatriantov a nástup komunistickej totality.

Príchod repatriantov

Repatrianti prišli na Slovensko v rámci povojnového usporiadania. Prišli hlavne z Maďarska a Rumunska, ale aj z Rakúska, Juhoslávie a Bulharska. Bolo medzi nimi aj veľa veriacich rodín, ktoré významne posilnili jestvujúce letničné zbory, najmä na západnom Slovensku. Po usídlení sa založili aj nové zbory. Repatrianti z Rumunska založili aj letničný zbor v južných Čechách, v Hradovej v okrese Kaplice. Zbor udržiaval živé kontakty so Slovenskom. V päťdesiatych rokoch sa však viaceré rodiny presťahovali do okolia Košíc a okolia Serede. V šesťdesiatych rokoch sa zostávajúce rodiny presťahovali na Moravu, do Nejdku a Jevišovky. 

Rozvoj života hnutia po príchode repatriantov

Repatrianti výraznou mierou prispeli k ďalšiemu rozvoju letničného hnutia na Slovensku, prehĺbili „letničnú identitu“ viacerých zborov Apoštolskej viery. 

V rokoch 1947–1948 sa konali konferenčné zhromaždenia v Sládkovičove, Liptovskej Lúžnej a v Komárne. Na konferencii v Liptovskej Lúžnej, ktorá sa konala 15.–17. 8. 1947, sa zúčastnili aj veriaci zo Sliezska. Slúžil na nej mládežnícky spevokol a dychovka zo Sliezska, aj hostia zo zahraničia. Popri ďalších hosťoch aj bratia Kaleta, Wojnar a Milerski zo Sliezska a bratia Tefr a Holoubek z Čiech.

V dôsledku politických zmien vo februári 1948 muselo letničné hnutie požiadať o registráciu Apoštolskej viery na Slovensku. V rámci príprav na registráciu bol zorganizovaný trojdenný biblický kurz v Nesvadoch a bol vypracovaný organizačný štatút, ktorý delegáti zborov schválili 26. 12. 1948 v Bratislave. Za ústredného kazateľa bol zvolený Pavol Tuchyňa, za predsedu Jozef Seč a za tajomníka Adam Zahradský. K registrácii však nedošlo, pretože štátna správa registráciu odmietla. Pre jednotlivé zbory boli vydané dočasné povolenia. Cirkev mala v tom čase okolo 2500 členov a prívržencov, ktorí žili v 15 zboroch a 69 diasporách. 

V roku 1950 Pavol Tuchyňa pripravil do tlače spevník Duchovné piesne a Žalmy, ktorý je dodnes jediným oficiálnym spevníkom letničnej cirkvi na Slovensku.

Keďže pomery medzi štátom a letničnou cirkvou neboli usporiadané, v roku 1956 bola jej činnosť pozastavená. Po proteste u prezidenta A. Zápotockého proti nedodržiavaniu záväzkov vlády, že bude rešpektovaná ich náboženská sloboda, repatrianti pohrozili, že ak vláda svoje záväzky nedodrží, žiadajú o návrat do svojich pôvodných krajín. Keďže šlo o závažnú medzinárodnú kauzu, jednotlivé zbory boli napokon 26. 5. 1956 pripojené k Novoapoštolskej cirkvi. 

V roku 1968, v dôsledku uvoľnenia politických pomerov, sa letničné hnutie osamostatnilo od Novoapoštolskej cirkvi a prijalo názov Apoštolská cirkev. Proces usporiadania vzťahov však nebol zavŕšený, pretože nebola vypracovaná a schválená ústava cirkvi a nevznikli jej orgány na národnej úrovni. 

Ustanovujúca konferencia ACS

Proces sformovania cirkvi bol zavŕšený až Ustanovujúcou konferenciou Apoštolskej cirkvi na Slovensku, ktorá sa konala 12. 2. 1977 v Bratislave. Delegáti na nej potvrdili zjednotenie autonómnych zborov do cirkvi a zvolili Ústrednú radu starších na čele s Milanom Bednárom, kazateľom zboru v Novom Meste nad Váhom. Milan Bednár viedol cirkev do 4. 8. 1988. Po jeho smrti bol do vedenia cirkvi ustanovený Jozef Brenkus, tajomník cirkvi a pastor zboru v Košiciach. 

Proces sformovania cirkvi bol zavŕšený až Ustanovujúcou konferenciou Apoštolskej cirkvi na Slovensku, ktorá sa konala 12. 2. 1977 v Bratislave.

Predstaviteľ Ministerstva kultúry SR, pán Kmeť, prehlásil, že vzťahy medzi štátom a ACS sú usporiadané v plnom rozsahu a cirkev sa stáva rovnoprávnou s ostatnými cirkvami v SSR.

Formovanie cirkvi po ustanovujúcej konferencii (1977–1989) 

Realizácia uznesení ustanovujúcej konferencie

Obdobie po ustanovujúcej konferencii je charakterizované prieťahmi v prijatí Ústavy ACS zo strany štátnej správy, napätiami vnútri cirkvi, i napätím medzi orgánmi štátnej správy a cirkvou. Stanovy ACS boli napokon MK SR schválené až po protestoch cirkevných zborov v Slovenskej národnej rade 26. 1. 1981.

Po schválení Ústavy ACS nasledovalo obdobie intenzívneho rozvoja jednotlivých zborov a cirkvi. Významne tomu napomohli pravidelné biblické kurzy pre duchovných pracovníkov zborov a celocirkevné konferencie, ktoré slúžili nielen na pracovné stretnutia pastorov a delegátov zborov, ale zvyčajne na ne nadväzovala duchovná časť pre veriacich a verejnosť. 

V rámci týchto konferencií navštívili Slovensko mnohí významní predstavitelia a biblickí učitelia z Európy a sveta – Veikko Manninen, Arto Hamalainen a Kai Anturi z Fínska, Reinhold Ulonska a Richard Kruger z Nemecka, Robert Mackish, Greg Mundis z USA, ale aj mnohí ďalší zástupcovia letničného hnutia zo strednej Európy. Významným prínosom boli aj vzťahy s Karlom Schreiterom z NDR, kazateľom letničného zboru v Berlíne.

Integrácia do letničných štruktúr

Návštevy vedúcich predstaviteľov letničných cirkví z Európy a iných kontinentov výrazne napomohli integrácii ACS do letničných štruktúr. Rozvíjali sa kontakty na národných úrovniach, čo napokon v roku 1985 vyústilo k tomu, že ACS bola prijatá do Európskeho letničného spoločenstva (PEF) a v roku 1988 do Svetového letničného spoločenstva (WPF).

Riešenie pripojenia Rozhodných kresťanov letničných k ACS

V tomto období pokračovalo aj úsilie o vytvorenie spoločnej cirkvi s RKL v ČR. Na celocirkevnej konferencii v roku 1981 bola na základe ich žiadosti posúdená vierouka. Delegáti konferencie konštatovali základnú zhodu v učení a odporučili, aby sa začali jednania so štátnou správou o vytvorenie spoločnej Apoštolskej cirkvi v Československu. V novembri 1983 bol návrh ústavy pripravený na federálnom princípe a začali jednania na MK SSR a MK ČSR ohľadom registrácie. Tomuto riešeniu však neboli naklonené úrady ani na Slovensku, ani v Čechách, takže po mnohých zápasoch bola napokon AC v ČSR registrovaná rozhodnutím vlády zo dňa 25. 1. 1989 ako samostatná cirkev v ČSR. Ustanovujúca konferencia sa konala v dňoch 17.–19. 3. 1989 v Českom Tešíne – Dolnom Žukove. Za predsedu bol zvolený Rudolf Bubik. 

Činnosť cirkvi po novembri 1989

Rozvoj služieb v cirkvi 

Letniční na Slovensku vstúpili do obdobia po páde komunizmu vnútorne skonsolidovaní s vytvorenou štruktúrou cirkvi a jasnou víziou pre vzdelávanie pracovníkov, evanjelizáciu a misiu, ktorá vyúsťovala do zakladania zborov.

Štruktúra cirkvi

V zmysle Ústavy ACS bola cirkev rozčlenená do oblastí, zborov a útvarov cirkvi. Orgánmi cirkvi sú celocirkevná konferencia, rada cirkvi, rada oblasti, zborová konferencia, rada zboru a revízne komisie. Osoby vykonávajúce duchovnú činnosť sú biskup, zástupcovia biskupa, duchovní správcovia oblastí a pastori zborov.

Celocirkevné konferencie

V deväťdesiatych rokoch bolo zvolaných sedem celocirkevných konferencií – boli to pravidelné hodnotiace konferencie, ale aj mimoriadne, ktoré boli zvolávané vtedy, keď cirkev stala pred závažnými okolnosťami, ktoré chcela riešiť kolektívne, pretože si vyžadovali zásadné rozhodnutia. 

V tomto období bola zriadená aj Diakónia ACS a na Slovensko prišli misionári Assemblies of God z USA. Prvými boli manželia Christopher a Rangna Smith, ich nástupcami boli Jerry a Faith McCollough. Misionári boli významným prínosom pre rozvoj života cirkvi.

V septembri 1999 ukončil z osobných dôvodov službu biskupa Jozef Brenkus. Jeho nástupcom sa stal Ján Lacho, ktorý vykonával túto službu do roku 2015. Jeho nástupcom je Ján Liba. 

Evanjelizačná služba

Po novembri 1989 sa v mnohých slovenských mestách konala stanová misia a evanjelizačné zhromaždenia s Erichom Theisom a ďalšími evanjelistami.

Z väčších evanjelizačných zhromaždení to bola evanjelizácia s Rainhardom Bonkem v novembri 1990 v Bratislave. Na evanjelizáciu prišlo 4000 ľudí a bola vysielaná aj na národnom okruhu STV. Na Slovensku evanjelizoval aj Aril Edwardsen z Nórska a v roku 2003 David Wilkerson. 

Tieto návštevy boli výrazným impulzom pre evanjelizačný odbor, ktorý viedol Ján Lacho. Spolu s ním slúžili v tomto odbore bratia Jiří Koriťák a Peter Liba. Evanjelizačná služba bola rozvíjaná so zámerom zakladať nové zbory. V rómskom prostredí bola evanjelizačná služba systematicky konaná najmä cez film Ježiš. 

Vzdelávanie v cirkvi

Vzdelávanie nadväzovalo na biblické celocirkevné semináre z osemdesiatych rokov a na vzdelávanie v rámci Biblického seminára, ktorý cirkev zriadila pre systematické vzdelávanie pracovníkov. Viedol ho Jozef Brenkus a pôsobil v rokoch 1987–1991. Vzdelávanie ukončilo 15 pastorov a pracovníkov cirkvi.

Biblické vzdelávanie pokračovalo po roku 1991 v rámci Letničnej akadémie v Kolíne, ktorá bola založená AC v ČR a ACS. Jozef Brenkus bol jej prvým riaditeľom, neskôr vedenie prevzal Milan Buban. Akadémia pôsobila v rámci diaľkového štúdia aj na Slovensku. V rámci dvojročného nadstavbového štúdia prebehol jeden cyklus vzdelávania najmä pre pastorov a pracovníkov cirkvi.

Po zániku Československa a vzniku dvoch nástupníckych štátov vznikol na Slovensku v roku 1993 z iniciatívy evanjelikálnych cirkví, vrátane ACS, Teologicko-misijný seminár, ktorý sa stal súčasťou Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Svoju činnosť začal v akademickom roku 1993/1994, neskôr bol premenovaný na Katedru evanjelikálnej teológie a misie. Poskytoval bakalárske a magisterské vzdelanie v odbore teológia a katechetika. V súčasnosti, v rámci postgraduálneho vzdelávania, umožňuje aj rigorózne a doktorandské štúdium v odbore evanjelikálna teológia.

ACS zriadila v roku 2013 aj svoju formačnú biblickú školu Gataway College v Nitre, ktorej poslaním je výchova nových lídrov pre strednú Európu. Vedie ju Miroslav Tóth. 

Jednotlivé oblasti a zbory zabezpečujú vzdelávanie svojich pracovníkov aj v rámci Inštitútu vzdelávania ACS, Zborových biblických školách. Najrozvinutejšou z nich je ZBŠ v Košiciach, ktorá poskytuje biblické vzdelávanie aj rómskym pracovníkom ACS. 

Pokračovanie integrácie do európskych a svetových štruktúr

V deväťdesiatych rokoch pokračovalo zbližovanie sa cirkvi so svetovým letničným hnutím. Dialo sa tak prostredníctvom účasti na konferenciách – PEC v Jonkopingu, Švédsku, WPC v Nórsku, PEC vo Frýdku-Místku, prvej európskej letničnej konferencii vo východnej Európe, ale aj priamym zapájaním sa ACS do činnosti týchto štruktúr. V Bratislave sa v roku 1995 konal Európsky seminár mladých pastorov (ESYP) a zástupcovia ACS sa aktívne podieľali na službe Európskej letničnej misie (PEM).

V roku 1994 bolo v Bratislave podpísané členstvo ACS vo Svetovom letničnom hnutí AoG (WPAoGF).

Vzťahy s AC v ČR

Blízke vzťahy s AC v ČR pokračujú v rámci spoločných pastorálnych konferencií striedavo konaných v Čechách a na Slovensku. Obe cirkvi spolupracujú aj v oblasti misie, najmä formou mobilizácie k misii prostredníctvom medzinárodných kurzov Kairos. 

Literatúra

BRENKUS, J.: Dejiny Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Apoštolská cirkev: Bratislava, 1987. Dotlač Banská Bystrica 2002.

BUBIK, R. – NAVRÁTIL, A.: Historie letničního hnutí: III. Autentické dokumenty. Křesťanský život: Albrechtice, 2006.

LACHO, J. – BRENKUS, J.: História Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Kresťanský život: Bratislava, 2007.